Ján Bučkuliak
Je utorok večer, 2. februára 2010. O 18:30 sa pred starou budovou obchodného domu na rohu Tomášikovej a Rožňavskej stretlo niekoľko desiatok osobných automobilov. Ich vodiči chceli „spanilou jazdou“ cez mesto podporiť štrajk autodopravcov. Bol som jedným z nich. V pokojnej atmosfére sa kolóna vydala do nočných ulíc Bratislavy. Za občasného trúbenia sme sa presunuli po Tomášikovej a Vajnorskej ulici až na Trnavské mýto. Náhodní okoloidúci prejavovali zväčša sympatie. Chodci nám mávali, niektorí vodiči sa dokonca k nám pridali. Kolóna sa pohybovala približne rýchlosťou 40 km/h a využívala výlučne pravý, pomalší jazdný pruh, aby bola čo najmenej obmedzovaná doprava. Snažili sme sa byť čo najviac ohľaduplní k ostatným účastníkom cestnej premávky.
Za Trnavským mýtom už bolo počuť prvé policajné sirény. Na križovatke Krížna – Legionárska asi 5 policajných áut zablokovalo kolónu, ktorá tak nemohla pokračovať v jazde. Situácia začala naberať absurdné rozmery, keď polícia označila štrajkujúcich za tých, ktorý obmedzujú dopravu. Pritom plynule sa pohybujúcu kolónu zastavili práve policajti! Z tých najvyšších miest zrejme prišiel jasný príkaz na demonštrovanie moci. Len málokto to mohol nepostrehnúť. Padali aj urážky zo strany mužov zákona, ktorý poslal jedného z účastníkov do pi**. Ako nepodarený vtip vyznel ďalší absurdný krok zo strany polície. Pokúsili sa pomocou odťahovej služby odstrániť prvé vozidlo kolóny, ktoré nieslo vlajky. Vtedy sa ukázala súdržnosť všetkých zúčastnených, ktorí pomocou živej reťaze zabránili vykonaniu tohto nezmyselného rozkazu. Stáli tam bok po boku, mladí aj starí, zamestnaní aj bez práce, študenti. Proti tomuto silnému gestu bola polícia bezmocná.
Postupom času sa na miesto spontánne začali zhromažďovať okoloidúci a ľudia, ktorí sa o vzniknutej situácii dozvedeli prostredníctvom Facebooku. Hŕstka protestujúcich sa začínala rozrastať a tým úmerne aj nervozita zo strany polície. Nakoniec zrejme opäť prišlo rozhodnutie „zhora“ a to znelo, aby nás nechali ísť. Policajti usmerňovali vodičov na všetkých križovatkách s cieľom roztrhnúť kolónu. V mnohých prípadoch sa im to podarilo. Zaznamenali sme aj situácie, keď odklonené autá potom policajti zastavovali a udeľovali im pokuty za absurdné a niekedy až vykonštruované priestupky.
Väčšia časť z protestujúcich sa potom znova stretla na rohu Rožňavskej a Trnavskej. Sklamaní z postupu polície sme hodnotili výsledok celej akcie. Stáli sme na parkovisku a diskutovali. Čochvíľa nám spoločnosť opäť začala robiť polícia. 14 policajných áut!!! 14 áut plných policajtov prišlo na hŕstku občanov. Dokonca aj poriadková zložka polície! Proti komu prišli? Proti čomu? Prišli, aby nezmyselne šikanovali občanov tohto štátu.
Dnešný deň ma presvedčil o jednej veľmi vážnej a smutnej veci: ak si dovolíte povedať svoj názor, ak zdvihnete hlas proti súčasnej vládnej moci, prichádza úder. Demonštrovanie sily. Zastrašovanie. Šikanovanie slušných ľudí. Tu si sa Slovensko dopracovalo 20 rokov po páde totality?! Niečo je choré v štáte Dánskom….
PS: ďakujem Janke Žitňanskej a Danielovi Lipšicovi, ktorí nás osobne prišli podporiť.
