Simona Vilnerová
Posledný januárový víkend v Kodani patril mladým zástupcom európskych mládežníckych organizácií, ktorí prišli diskutovať o vývoji sexuálneho a reprodukčného zdravia a právach v rozvojových krajinách. Celý seminár zastrešovala Dánska asociácia pre plánovanie rodiny(Sex & Samfund), Európske parlamentné fórum populácie a vývoja (EPF) a Countdown 2015. Občiansko – demokratická mládež , ako člen DEMYC- u, prijala výzvu a aktívne sa tak spolupodieľa na riešení problému populácie v rozvojových krajinách. 30. – 31. januára sa delegáti jednotlivých mládežnícko- politických organizácií stretli, aby získali nové vedomosti o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach v rozvojových krajinách(ďalej len SRHR v DC) o a vytvorili spoločnú deklaráciu, ktorá má ambíciu oficiálne vyjadriť postoj mladej generácie k problémom SRHR v DC. Young decision semináru v Kodani predchádzal študijný a poznávací pobyt v Ugande, ktorý sa uskutočnil minulý rok v auguste. Ten naozaj živo ukázal jeho účastníkom, že nastávajúce matky, ale aj ich deti umierajú hlavne kvôli nedostatku materiálneho vybavenia nemocníc a chýbajúcej finančnej pomoci.
V prvé ráno sme sa po predstavení (s mimoriadne ústretovými organizátorkami Mette Kirstine Schmidt a Saskiou Pfeijffer) oboznámili s programom semináru. Už samotný časový rozvrh naznačoval, že pôjde o informačne veľmi obsažné podujatie. Rozdelili sme sa do skupín, na účastníkov pobytu v Ugande a tých, ktorí ho neabsolvovali. Ja osobne som sa zapojila do skupiny, ktorá tento pobyt neabsolvovala.
Na začiatok sme si vypočuli vystúpenie Mette Strandlott z UNFPA(United nations population fund), ktorá nás uviedla do problémov SRHR v DC. Oboznámila nás so stanoviskami MDGs(Millennium development goals) a ozrejmila nám výsledky ICPD(International conference on population and development) . Na záver vystúpenia sme si pozreli dokumentárny film Dead moms don´t cry, ktorý priblížil zdravotnú „nestarostlivosť“ v Ugande.
Po krátkej prestávke sa k nám prihovoril, skôr po španielsky ako po anglicky, Miguel Ongil z EPF. Vo svojej hodinovej prezentácií, zmapoval oblasť oficiálnej rozvojovej pomoci(ODA). Pomocou nemálo oficiálnych štatistík a grafov EÚ zosumarizoval, ktorá z európskych vlád(aj mimovládnych organizácií) kedy, koľko a ako financuje rozvojovú pomoc. V priestore pre otázky vyjadril kolektívny pocit nespokojnosti s netrasparentnosťou kolegu z LYMEC-u. Jeho otázka, kde sú všetky peniaze, ktoré sú do rozvojovej pomoci vkladané rozprúdila živú diskusiu.
Po zdravom obede sme sa stretli už všetci a pokračovali v programe. Slovo dostala Tania Detlefsen, predsedníčka Dánskej asociácie pre plánové rodičovstvo(Sex& Samfund). Vo svojom mimoriadne zaujímavom vystúpení obhajovala názor, že klimatické zmeny môže ovplyvniť plánované rodičovstvo a účinné riešenie problémov vývoja populácie. Tento názor sa stretol so súhlasom mnohých zúčastnených.
Nasledoval workshop, kde sme sa rozdelili do skupín a diskutovali najprv o piatich predložených otázkach súvisiacich so SRHR v DC. Diskusia by pokračovala aj dlhšie, ale pre účinnejšiu prácu sme si všetci urobili krátku prechádzku k hrobu Hansa Christiana Andersena
a osviežení vzduchom Kodane sme sa vrátili, aby sme si vypočuli posledné vystúpenie dňa. To odprezentovala docentka Siri Tellier, ktorá okrem iného päť rokov pracovala v Číne a mnohých rozvojových krajinách. Predstavila nám jasné čísla, stav vývoja problémov SRHR a nakoniec navrhla účinné a vo svojej podstate jednoduché(ale prakticky zložité) opatrenia, ktoré by smerovali k zlepšeniu.
Na konci dňa sme si spoločne vychutnali večeru a pokračovali vo výbornej zábave do neskorých nočných hodín. Nasledujúce dopoludnie druhého a zároveň posledného dňa sa nieslo v znamení zmien v deklarácií. Po niekoľkohodinovej práci na vylepšeniach deklarácie sme si konečne vydýchli .
Na koniec semináru sme si určili spoločné budúce aktivity a rozišli sa, ako to už na týchto podujatiach býva, s dobrou náladou a inšpiráciou pre ďalšiu prácu. Pokračovať v práci v rámci DEMYC-u budem v Bruseli, kde sa zúčastním na Parlamentnej konferencii na tému „Delivering the Right to Health with the Health Millennium Development Goals, ktorá sa uskutoční 1. marca.
P.S: Na záver by som len chcela dodať, že seminár v Kodani mi osobne priniesol potvrdenie môjho presvedčenia v dvoch veciach . Profesionálne fungovanie akýchkoľvek štruktúr, či už politických, alebo nepolitických musí fungovať bez chamtivého, nenásytného obohacovania. Cieľom práce nesmie byť finančný zisk. Motiváciou má byť presvedčenie o užitočnosti vykonávaných zmien ,výsledkom ktorých má byť zlepšenie stavu veci. Ďalší bodom je schopnosť dosiahnuť konsenzus ,bez ktorého sa stále budeme deliť vo všetkom na nepriateľské tábory. Verím, že celá spoločnosť a aj slovenskí politici dospejú k rovnakému presvedčeniu a budú sa týmito jednoduchými zásadami riadiť. Videla som, že to funguje, prečo nie na Slovensku ?
