Michal Bozó
Dňa 22. marca 2007 sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave konalo podujatie organizované Euroatlantickým centrom z cyklu Slovak Testimony s názvom Cyprus – Dies Irae?! Bratislavská ODM nechýbala. Cyperský problém, jeho príčiny a dôsledky nám odprezentovali dvaja príslušníci OS SR, bývalí velitelia Slovenského kontingentu pplk. Ing. Milan Kováč a pplk. Ing. Martin Bačko. Do diskusie sa zapojil aj cyperský hosť, pán Papadopulos a zástupca Tureckého veľvyslanectva.
V prvej časti podujatia nás pán Kováč zasvätil do stručného prehľadu histórie ostrova a následné aj do konfliktu, ktorý vznikol v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pre svoju strategickú polohu je Cyprus označovaný aj ako nepotopitelná loď v Stredozemnom mori. Leží na významných námorných trasách a v minulosti sa často používal na nútené opravy lodí, čo sa odzrkadlilo na absolútnom vymiznutí pôvodných lesov. V dnešnej dobe sa tu lesy skoro vôbec nevyskytujú, s výnimkou pár prevažne umelo vysadených stromov.
V priebehu dejín sa o ostrov zaujímali všetci významní tvorcovia dejín. Od roku 1571 bol súčasťou Osmanskej ríše. O tri stovky rokov neskôr v roku 1878 sa dostal pod správu Veľkej Británie, a po porážke Turecka v Prvej svetovej skončil ako britská kolónia. Počas postupného rozpadu Britskej koloniálnej ríše v druhej polovici minulého storočia, sa hlasy za nezávislosť začali ozývať aj z Cypru. Následne v 1964 sa na pôde OSN dohodli Veľká Británia, Turecko a Grécko na nezávislosti ostrova. Avšak komplikovaný politický systém, ktorý tieto krajiny vytvorili bol živnou pôdou pre vznik nepokojov, a národnostných rozdielov. Na oboch stranách bolo pár malo extrémistov. V oboch komunitách vznikli skupiny, ktoré by sme dnes označili za teroristické.
Po čase, keď napätie medzi komunitami vzrástlo, rozhodlo sa Turecko jednostranne zasiahnuť napriek tomu, že dohoda s Veľkou Britániou a Gréckom umožňovala len spoločný postup. Po dohode na pôde OSN sa boje zastavili, a vojaci OSN, ktorí dozerali na ostrove od vyhlásenia jeho nezávislosti, sa presunuli na čiaru zastavenia paľby. Krátko po zastavení bojov v 1974 na okupovanom území vyhlásili Severo-cyperskú tureckú republiku. A od tejto doby tu pôsobia vojská OSN. V súčasnosti približne 1000 vojakov denne patroluje v oblasti medzi oboma štátmi. V druhej časti diskusie nám pán Bačko vysvetlil činnosť našich vojakov vo východnej časti nárazníkovej zóny. Naši vojaci dennodenne patrolujú vo svojej oblasti, riešia menšie konflikty a nedorozumenia, snažia sa zbližovať obidva tábory, a tiež pomáhajú s transportom potravín do malej oblasti na severe, kde žije grécka komunita, ktorá sa po začiatku okupácie nepresťahovala na juh. Až zarážajúco vyznieva fakt, že v nárazníkovej zóne sú schopné žiť obidve komunity úplne bez konfliktov.
Ako tretí vystúpil hosť priamo z Cypru. Hovoril po slovensky. Svoje vystúpenie začal pomerne sympatickou vetou o tom, že nie je grécky Cyperčan ale Cyperčan. Poskytol nám pohľad bežného obyvateľa Cypru. Podľa jeho názoru, ak by turecké vojská odišli, Cyperčania by si konflikt vyriešili v priebehu pár dni. Tiež nepredpokladá, že sa problém podarí vyriešiť inej krajine, pripadne OSN, pokiaľ si Turecko bude robiť akékoľvek nároky.
Následne začala volná diskusia, ktorá bola najmä v znamení „rozhovoru“ medzi pánom Papadopulom a pánom z Tureckého veľvyslanectva. Vymenili si spolu zopár názorov aj na nedávne referendum z 2004 ktoré mohlo zjednotiť ostrov a ľudia v Cyperskej Republike ho odmietli, zatiaľčo v Severo-cyperskej republike bolo úspešne. Hlavným dôvodom prečo bolo na juhu neúspešné je podľa pána Papadopula to, že dohoda by síce znamenala zjednotenie, ale aj návrat k systému spred 1964, a tiež umožňovala časovo neobmedzený pobyt Tureckých vojsk na ostrove.
V závere si je potrebné položiť jednu otázku. Ak je možné riešenie, tak koľko máme času, kým obidve komunity budú natoľko zvyknuté žiť oddelene, že zjednotenie nebude možne?
